Môj drahý, a mnohí iní nielen rozhlasoví maniaci, si ho pamätajú veľmi dobre.
Mladý, drzý, pohotový, výrečný.
Liezol pod kožu a jeho meno bolo v jeho fachu pojmom.
Veľmi veľkým pojmom - on bol "pán redaktor".
Mnohí ho uznávali pre profesionalitu, absenciu strachu a totálne nasadenie.
A rovnako mnohí ho nenávideli - v rifliach či v kroji.
Živil ho mikrofón a britký jazyk.
Karol Lovaš.
.....
Pred pár mesiacmi ho vyňuchal môj manžel. Prišlo mu úžasné, že je z Cífera, odkiaľ pochádzajú naši starkí /a kam smerujeme my/, mal ho rád ako redaktora.
"Karol bude mať primície v Cíferi!" Nadšene mi oznamoval status quo niekdajšej hviezdy rádia Twist.
Vtedy sme tam neboli - bolo leto a mali sme túlavé topánky.
Ale stretnutie s ním nám neušlo. Pred dvoma týždňami len za rohom našej chalupy slúžil omšu už ako brat Gotschalk. Bolo mi dobre počúvať jeho slová - nie svätuškárske, nie do pekla posielajúce, ale jednoduché, trefné, múdre, také na lopate. Zásah do čierneho nestratil.
Jeho autogram napoly vyschnutou čiernou fixou má môj syn v zošitku záznamov budúcich prvoprijímajúcich detí.
Jeho úsmev a bezprostrednosť nosím v sebe a nevie prestať hriať.
Karol Lovaš a brat Gotschalk. Redaktor a kňaz.
Od slova k Slovu.
... a tak si podvedome želám, aby takých kňazov, ako on, bolo viac...
