reklama

Korene

Nemusím ani zatvárať oči. Mám istotu, že natiahnem ruku a dotknem sa toho, čím som.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Prišlo to na mňa tak znenazdajky.

Nejak tu na juhu fungujem a každý večer žiadúco do seba vpíjam obrysy krvavých Karpát, keď do nich ide spať slnko.

Ľudia žijú všade, a všade sú dobrí aj zlí, hovorila som si. Nikdy som zvlášť nepremýšľala o tom, čo podvedome vo mne pípalo ako stratené kura.

Zaplo mi to až minulý víkend.

Sedím v aute, pred sebou výhľad. Pokoj. Až do okamihu, kedy sa okolo Trenčína začnú dvíhať zo zeme hory.

Mám pocit, akoby do mňa naliali extrémny roztoh duševného Red Bullu.

A ešte. Strieborné nite potokov sa mi vplietajú do myšlienok. Studený, rozvážny pokoj roviny je preč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čím viac hustne zamat zelených stromov, tým viac mám pocit, že ma hladia aj cez čelné sklo. Nežne, trošku poškrabkajúc konárom.

Vykladám si nohy na palubovku auta a začínam si úplne spontánne spievať.

Už ani nepamätám, kedy som to na juhu urobila. Ale teraz musím, chcem...

Človek sa stále niekde musí cítiť doma.

Vchádzame do Turca. Nádherné meandre a mokrade, čipky rovnako vzorne vykrojených hôr, ako boli starej mamine ručne vyšívané dierkované čipky na vankúšoch do výbavy. Len ľahnúť a zavrieť oči.

A vedieť o každom domčeku, dedinke, zákrute, hôrke viac, ako povie čo najlepší turistický sprievodca. Klebety, povery, povesti, prezývky. Mágia miesta ešte stále funguje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte. Ďalší deň čistím pohľad na roztopašnú oravskú vodu a grúne slzami. A začínam tiež tušiť, na čo je dobré povinné stredoškolske čítanie.

Skôr, než zatuším a ukontrolujem svoje seriózne správanie sa primerané veku, uprostred tej divočiny sypem zo seba Hviezdoslava.

"Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás..."

To nie je len pasáž, to nie je len úryvok dvoch veršov. Sype sa to zo mňa presne tak, ako si to pamätám vytlačené na prvej strane.

A chcela by som byť napriek všetkej tvrdosti hory teraz hájnikova žena. Vykašlať sa na broskyne, termálne kúpalisko, orechy, komáre a teplo.

Dostávajú ma staré drevenice, tak sebavedomo stojace vedľa obrovských domísk novej Oravy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte. Tatry sa jeden deň hanbia v mrakoch, o dva dni sa predsa vypnú vyzlátené slnkom cez celé čelné sklo.

Má sa vtedy dýchať?

A ešte.

Konečne stojíme na brehu Oravskej priehrady. Naľavo Jednota, pod nohami parkovisko, ktoré je vlastne naše. Tam kúsok pred nami vo vode sa mi žiada nahmatať komín starorodičovského domu. Stojíme na záhumní a dívame sa rovno na protiľahlý breh, nádherne zelený a brčkavý, tak ako sa naň´dívali každé ráno naši starkí, kým ich neposlali pre veľkú vodu inam.

Je mi jedno, že sa stará mama narodila ešte v Pešti a dedo mal túlavé topánky.

Ten pohľad sa nedal zbaliť do kufra ani zavrieť do masívnej skrine. Čo cítili? Ako to brali? Kde by sme dnes boli?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človeku sa občas žiada položiť si otázky, na ktoré nemá kto odpovedať.

Možno je to tak lepšie.

Možno stačí len stáť, dívať sa, a cítiť, ako ti genius loci prerastá dušu, aby si z nej odtrhol kus skôr, ako nastúpiš do auta a odvezieš sa inam.

Mať korene a mať sa stále kam vrátiť nadýchnuť je najúžasnejšia vec, akú môžeš sám vlastniť.

Mária Kohutiarová

Mária Kohutiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu