reklama

Hmmm, nič nebanujem...

Mám dnes taký zvláštny deň. Taký krásne zvláštny. O to viac, že nedýcham vzduch v izbe, kde sedím za počítačom, sama. O to viac, že to bol splnený sen, otvorenie dvier trinástej komnaty a radosť, ktorá ešte stále nekončí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

A tak to vyzerá u nás dnes zvláštne: sedím a dívam sa. Ráno, predpoludním, tesne pred obedom a aj po ňom.

Obed nedovarený, periny nedoprezliekané, prádlo v práčke stojí a čaká na moje ruky. A ja len sedím a dívam sa a neviem sa nakochať. Sedím a dívam sa a teším sa už 365 dní. A neviem prestať.

Ja viem, niekto by mi povedal, že som vadná. Možno aj. Ale mne je takto dobre. Vlastne, nám je takto dobre. Od toho okamihu nevieme, čo sú to pubertálne záchvaty. Nevieme, čo je to nedržať spolu. Stačí jeden pohľad ráno a nepotrebujeme nič viac. Len jedna mokrá pusa, len jeden dotyk s rozmermi ani nie 4 x 4 cm.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj to mi už povedali, že by som sa mala krotiť. Už vtedy, keď som potajomky pár dušiam povedala, o čom snívam. Aj to, že takto nikdy neprestanem, lebo som na to zaťažená. Ale nie.. Sama by som si aj tak tento zázrak nevyčarila. A musela som si naň pekne dlho počkať. Až tak, že sa mi zdalo, že už nepríde, že mi nebude daný.

Tak si stále hovorím, keď sa dívam a neviem nabažiť: stálo to za to. Za to čakanie, za počúvanie hlasu vo vnútri, ktorý stále hovoril, že vybrať auto s toľkými miestami bolo správne :-). A som plná vďaky voči nebu a mojej polovičke. Však hore aj dolu vedia, prečo. Stálo to za to napriek pár týždňovej popôrodnej depke. Stálo to za to napriek hroznej astme a psoriáze, ako pomste, čo prišla v prvých mesiacoch. Nebanujem nič... hmmmmm, chce sa mi spievať rovno šansón s nesmrteľnou Edith, ktorú tak rád počúva môj drahý. NIe, nič nebanujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo by som aj mala banovať? Veď som viac dostala, ako stratila - ak som vôbec o niečo vlastne prišla.

Vychutnávam si každú chvíľu ako labužník. Už sa ma pýtali, aké to je v tomto veku. Však si už po štyridsiatke, Mária... Nádherné, vravím stále. Nádherné, vravím aj našej pediatričke. Teraz je ten správny čas. Napriek haprujúcemu telu. Keď to prišlo prvý, druhý raz... aj to bolo krásne. Ale bolo to ako tabuľka čokolády, ktorú človek v nadšení zjedol na jeden šup. A vie, že bola sladká. A že ho z nej trochu potom bolelo brucho. Ale keď to prišlo teraz... hm... si nechávam tú čokoládu po kockách rozpustiť v ústach a čakám so zatvorenými očami plnými vášne, kým sa rozplynie jej chuť do posledného zbytku...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, nič nebanujem. Hm, nič.

Kým vidím, ako sa tvoje drobné telíčko dvíha v spánku a ty nádherne odfukuješ, aj mne je fuk, že mám toľko rokov, čo mám. A je mi jedno, čo ľudia hovoria, teraz už áno. A je mi jedno, že počítali na rukách, a potrebovali aj druhú, aby zistili poradové číslo môjho ďalšieho pôrodu. Ba že museli pridať nie jeden, ale dva prsty na nej. Už sa nebojím - ani o seba, ani o teba, drobček. Si taký dar, kedy človek dozreje v túžbe a v jej splnení. Si dar, ktorým sa človek stáva veľkým a zároveň malým. Si dar, ktorý učí a zároveň sa učí. Odkedy ťa mám/e/, sme jednoduchší, bohatší, lepší. Si viac, ako sme si zaslúžili a ako sme si vôbec vedeli predstaviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno je to všetko pre iných nelogické. Ale čo v láske má logiku? A čo logické vlastne láska potrebuje, aby žila? A ak žijeme láske, logicky vzaté, treba toho tak veľa? Aj keď je nás veľa?

...

Ja neviem. Možno som pre vás smiešna. Možno bláznivá. Možno sentimentálna. Možno nerozumná. Možno nedôsledná. Možno som si podľa vás mala dávať viac pozor. Možno by ste to na mojom mieste nikdy neurobili. Ani si to neviete predstaviť. Ani... ja viem. Nepočítajte. Bude vás veľmi bolieť hlava. To je OK.

Hmmmm, nič neľutujem...

Idem si to vari konečne pustiť z cédečka. Aj keď stále viem ešte len tie tri lekcie z francúžštiny. Neva.

Pred rokom sa nám narodil náš siedmy. Má nádherné smejúce sa oči. Deti tvrdia, že sa smeje celým telom. Ide z rúk do rúk. Je našim svetielkom svätej Lucie. A ja sa ho neviem nabažiť. A nič nebanujem.

...hm...

Mária Kohutiarová

Mária Kohutiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu