Mária Kohutiarová
Smútok za nechtami duše
Takto chodím od rána. Nie som schopná pozrieť sa na seba do zrkadla ani vtedy, keď si umývam zuby. Grimasy dnes nebudú.
Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Takto chodím od rána. Nie som schopná pozrieť sa na seba do zrkadla ani vtedy, keď si umývam zuby. Grimasy dnes nebudú.
Konečne som sa na to odhodlala a začala som hľadať. Surfovanie po internete mi prinieslo kadejaké "perličky", ale nakoniec som na čosi narazila. Na meno, ktoré mohol mať syn jednej skvelej ženy - stratila som na ňu kontakt.
... o tom, co je merítkom ľudskosti. Vyspelá vymakaná technika? Blahobyt? Dobré politické zriadenie a zákony približujúce sa k ideálu? Mne je dnes tak na kočku. Dnes by som dala kráľovstvo za niečo iné.
„Najhoršie na tom sú deti, ktoré nemajú žiadnych súrodencov“, zahlásila z ničoho nič uprostred dnešnej jazdy domov z Bratislavy naša staršia. A kým som sa stihla k nej v aute otočiť, spokojne pokračovala.
Stoly sú plné, mierne až príliš sa objedáme, nerobíme nič, pozeráme telku, občas sme nervózni z počasia a detí. Viac spíme ráno a ešte menej v noci. A nemyslíme na žiadne veci, ktoré by nám mohli plánovane pokaziť náladu, alebo nás len čo i trošku zneistiť.
Neviem na ten moment zabudnúť a meno vysokého, nádherne dôstojného starého muža sa mi spája so zážitkom, ktorý mám stále pred očami. Dnes odprevadia do neba dona Františka Kollára.
...povedala mi. A nakoniec, poznám ju z videnia aj ja sama - malé nič, s veľkými dôverčivými očami a plachým úsmevom. Dávno som ju nevidela, zmizla zo sídliska ako opar.
Zoberte ceruzku a selektujte. Stačí urobiť krížik alebo preškrtnúť - tento nie! S vedomím, že to síce mešká, ale predsa...
Štyri mesiace. Veľa, či málo? A na konci, keď sa človek dočká, tak fraška.
Jeho meno mi bolo známe. Ale nič zvlášť mi to nehovorilo. Až do zážitku naživo.
Nechceš nejaké veci na oblečenie, fitloptu a hračky? Takáto SMS mi svieti v mobile často.
Ticho. Za chrbtom mi spí drvivá väčšina, kým pod mojou pokrievkou to vrie. Dešifrujem starý recept.
Horúčava. Pobehujem po záhrade, vizáž nezodpovedajúca získanému vzdelaniu. Ale je mi dobre.
Dnes od 9.30 dopoludnia je svet bohatší o nových hrdinov. Dokonca sú živí!
Vraj sa úroveň absolventov autoškôl prudko znižuje a veľmi veľa ich jednoducho neprejde testami či jazdami. Ja - hoci mám autoškolu už rok za sebou - mám k tomu pár slovíčok.
Otočila som spínačom. Samozrejme, zas som nič nestíhala, ale bola som presvedčená, že všetko je ok.
Toť som sedela s najstarším nad kopou učebníc a nejako som to nechápala.
Už som odvtedy aj uschla. Ale stále premýšľam nad tým, aký princíp nadchol moje detváky pri pokazenej práčke.
Nedeľa. Vychádzame autom z farmy, kde sa deti vytešili na zvieratkách. Nejako sa do rozhovoru dostane cigánske geto v prostriedku dediny, ktorú máme za chrbtom.
Mám taký zvláštny týždeň. Pred očami mi vyskakuje nádherná žiariaca tvár a rovnako nádherne žiariace oči a vlasy, ktoré som videla len raz v živote - na svadbe pred necelým rokom.